PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Zakuklená hrozba z fínskeho Joensuu za päť rokov existencie vyprodukovala rozsiahlu diskografiu – rozsiahlu celkom určite na pomery žánru, akým je doom/death metal – a predviedla aj pomerne závratnú kariéru, pokiaľ ide o vydavateľov jej dlhohrajúcich albumov. Po tejto stránke našli HOODED MENACE svoje šťastie za Atlantikom. Prvotina „Fulfil The Curse“ vyšla, zrejme aj vďaka hororovým textovým témam, u Razorback Recordings, ktorí sú pre hororovým, splatter a podobným témam naklonené spolky zemou zasľúbenou. V poradí druhá, v rámci podzemia prelomová nahrávka „Never Cross The Dead“, je výletom ku kanadským Profound Lore Records, kde sa darí tomu, čo je naozaj temné a ponuré. S aktuálnou novinkou „Effigies Of Evil“ sú Fíni naspäť v USA, a to u Relapse Records, ktorých zrejme okrem hudby k myšlienke vydať tento album inšpirovala aj anabáza HM po pútnických miestach temného podzemia.
Aktuálna osemskladbová nahrávka opäť presahuje časové rozpätie päťdesiat minút, tentokrát len skromne a zdá sa, že z albumu na album sa HOODED MENACE vyjadrujú „stručnejšie“, ktovie, s prípadným štvrtým albumom sa možno dostanú aj pod päťdesiatku. Na druhej strane CD otvárajú najdlhšou skladbou, akú kedy publikovali – „Vortex Macabre“ je vyše desaťminútová pohrebná hymna.
Pokiaľ ide o žáner, ktorému sa HOODED MENACE venujú, treba uviesť, že Lasse Pyykkö a Pekka Koskelo nie sú nejakí modernými bandami posadnutí začiatočníci. Okrem toho, že každý z nich v súčasnosti hrá aj v hneď niekoľkých ďalších projektoch, napríklad CLAWS, RUINEBELL, SWARMING, THE SKELETAL, a definitívne neuzavreli ani kapitolu s názvom PHLEGETHON, v ktorej sa kedysi stretli a už len preto patria na fínskej scéne medzi „historické postavy“, si Lasse prešiel viacerými starými kapelami, za ktoré stačí spomenúť kedysi v podzemí celkom známu doom/deathmetalovú záležitosť SARNATH.
V rámci doom/death metalu teda očakávajte pochmúrnu, ťahavú a drsnú záležitosť s vyzretým hrobovým odérom prvej polovice 90. rokov. Žiadne klávesy, melodické či dokonca ženské vokály, tu sa hrá ponurý metal zo zahmlených lesov, plesnivých kobiek a opustených zrúcanín. Bez snahy o „funerálnosť“ či „depresívnosť“, skôr ide o majestátnosť a vážnosť bez nejakej zbytočnej pompy. V porovnaní s predošlým albumom mi novinka na mnohých miestach pri prvých vypočutiach pripadala tak trochu ako „príliš PARADISE LOST – Gothic revival“, ale dal som tomu čas a tento dojem sa vytratil. Je však pravda, že podobná, len zhutnená atmosféra a nejaké tie hudobné postupy sa miestami vyskytujú. Vo všeobecnosti je však hudba HOODED MENACE v prvom rade typicky fínska, po harmonickej a melodickej stránke vychádzajúca z toho death metalu, s ktorým po roku 1990 prišli skupiny ako CONVULSE, AMORPHIS (po „Karelian Isthmus“ vrátane), DEMIGOD alebo ADRAMELECH. Druhým, prinajmenšom rovnako dôležitým štýlovým zdrojom je starý, ten najťahavejší a najzáhubnejší extrémny doom, ktorý kedysi produkovali napríklad THERGOTHON alebo UNHOLY.
Počúvať teda budete veľmi drsnú, ale na harmóniách založenú hudbu so sympaticky zastretými melodickými štruktúrami, kontrastovanými s občasnými disharmonickými riffmi. Pomalé, najviac ak rozvážne stredné tempá, príjemné množstvo gitarových vyhrávok, sól a hlboký, ťahavý deathmetalový growl. Na spestrenie hustej atmosféry pár samplov z filmov, dobrý zvuk, ale v duchu starých čias, a „nešťastie“ je hotové. Aj veľmi dobrý obal je v akomsi archaizujúcom duchu, čo atmosféru nahrávky ešte vyzdvihuje.
Ponurý doom/death metal v duchu starého Fínska. Niečo o dosť iné než súčasná podoba žánru, reprezentovaná povedzme v porovnaní s týmto romantickými, až sladkobôľnymi SWALLOW THE SUN.
8 / 10
Lasse Pyykkö
- vokály, gitara, basgitara
Pekka Koskelo
- bicie
1. Vortex Macabre
2. Effigies Of Evil
3. In The Dead We Dwell
4. Curses Scribed In Gore
5. Crumbling Insanity
6. Summoned Into Euphoric Madness
7. Evoken Vulgarity
8. Retribution In Eternity
Ossuarium Silhouettes Unhallowed (2018)
Hooded Menace / Algoma (split) (2017)
Darkness Drips Forth (2015)
A View from the Rope (split) (2014)
Labyrinth of Carrion Breeze (EP) (2014)
Necrotic Monuments (EP) (2012)
Effigies Of Evil (2012)
Hooded Menace/Horse Latitudes (split) (2012)
Asphyx/Hooded Menace (split) (2011)
Hooded Menace/Ilsa (split) (2011)
Hooded Menace/Coffins (split) (2010)
Never Cross The Dead (2010)
Hooded Menace/Anima Morte (split) (2010)
Fulfill The Curse (2008)
The Eyeless Horde (demo) (2007)
-bez slovního hodnocení-
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.